streda 8. januára 2014

Ticho sedím , nič nerobím, prichádza jar a tráva rastie sama od seba.....
Tápeme v zime kým vonku je už dávno jar......(Henry David Thoreau)
Veľa krát som sa bála prejaviť svoje city, povedať niekomu , že ho mam rada , že mi na ňom záleží....vlastne to nebolo veľa krát bolo to vždy !!!! a potom ľutujem ..ľutujem , že moji blízky nevedia ako veľmi ich potrebujem, že môj život bez nich by nemal zmysel ...lenže neviem to zo seba dostať von neviem povedať niekomu „ľúbim ta  „ a to je podľa mňa chyba lebo niekedy už môže byt neskoro.  Vravím si,  keď nadíde ta vhodná chvíľa určíte to poviem ..ale kedy ? kedy to bude naozaj tak ?? ..neviem možno nikdy a to je smutne L každý deň musíme dávať blízkym ľuďom najavo našu lásku k nim aby sme si to potom nevyčítali dokonca života.....

"Všetci raz vyrastieme a stratíme ten objaviteľský pohľad na svet. Mrháme čas obavami. Nevšímame si trblietanie rosy, tieň pod listami, útek pavúka ani lesk kaluže. Nadýchnime sa a znovu objavujme maličkosti... ( Pam Brown ) 

ZBOHOM

Nechal si ma plakať s hmlou
dážď mi padal na plecia
slzy sa s ním miešali
v mojej duši bola tma.

Nocou blúdiť v neznáme
v ktorom som sa vyznala
zrazu si však zmenu chcel
ja som to nechápala.

Moje vnútro cíti bolesť
pomaly ma ubíja
ja však nechcem taký koniec
láska vo mne ožíva.

Dlho sa s tým nezmierim
veľkú bolesť v sebe mám
raz však ale príde čas
s radosťou ti zbohom dám....
Každá jedna vec v sebe ukrýva nevyčerpateľnú krásu , čistotu a ticho, ktoré sú žriedlom energie a radosti. Stúpa na povrch v nemej nehe a vyviera ku mne spod neviditeľných koreňov všetkého živého. ( Thomas Merton ) 

KONIEC

Bol neskorý večer. Mračná sa zbierali ponad rozbúrené mesto. Všade vládol chaos, ľudia stratili ľudskosť a oni tam len mlčky stáli. Nič okolo nebolo podstatné. Nepočuli zvuky krokov ani prichádzajúcu spúšť. Spýtal sa jej či je v poriadku. Nečakal odpoveď, dávno ju vedel aj keď odvetila „všetko je v poriadku“. Výčitky jej pomaly spaľovali celé telo. Mlčky sledoval ako odchádza. Naposledy vidieť siluetu anjela. Vedel , že vie lietať pretože cítil, že má krídla, ktoré ju ponesú do večného raja. 

MILUJEM

Milujem každú chvíľu prežitú s tebou .
Milujem každý deň .
Milujem ranné slnečné lúče.
Milujem krásny sen .
Milujem keď ma tvoj smiech robí šťastnou.
Milujem tvoje nežné slová.
Milujem keď hudba vzduchom znie.
Milujem .
Milujem keď cítim tvoje srdce.
Milujem ten tlkot.
Milujem chuť tvojich pier.

Milujem to , že ťa MILUJEM !

NAŠA MELÓDIA


Tóny hudby začnú znieť- melódia
Cítim ju, chveje sa mi celé telo
Rytmus ladí s mojím srdcom
Opäť si tam ty
Rozlaďuješ celý zohraný pochod
Hudba hrá stále- rozladene, silno
.....
Slnko zašlo za opar
Aj more je kludné
Za búrky len nečinne stojí
Nevládze už odolávať
Naša láska je silnejšia
Silnejšia ako prúd valiacich sa balvanov
Preje celou púšťou bez zastavenia oázy
Ona je oáza
Je vodca
Vedie nás tam kam to osud chce
Do sveta kde bude hrať len naša melódia

........

ZÚFALSTVO

Cítiť sa ako v pasci z ktorej niet cesty von.
Stále do nej vpadať.
Nemať síl dostať sa až hore,
Ďaleko do výšin hôr.
....už nevládzem!
Prečo človek, božské stvorenie tak jedinečné na svete chybu má?
Len jednu , s vtákom vy sa rovnať mal, na krídlach mohol vzniesť svoju spásu k nebesám.
A čo anjel ?  ten ma moc nadľudskú, ako posol chráni ma,
 no nech radšej vzlietne so mnou... ďaleko od trápenia.
Radšej vpadnúť do rúk šťastia,
bez lásky, čo pomaly s vetrom odchádza
a pomaly jemné zrnká navždy pod zem uhládza.
Či utápať sa v žiali sĺz pre niečo čo mi svet i vesmír znamená,
No viem, že blízka budúcnosť je už tak nekonečne stratená.

TY


Vidím ťa v lúčoch slnka, cítim ťa vo vánku
Zavriem oči- tvoja tvár, oči spaľujúce hĺbku mojej duše
Vytváram si svet v ktorom sme len my
Ja skladám symfóniu z vášne, ktorou ma napĺňaš
Cítim nebo, zrazu je tak blízko dotýka sa mojich dlaní
Chcem blúdiť v jasnej tme , chcem ťa hľadať v tmavej žiare
Raz povedal si – naša láska bude naplnená
Moje sny blúdia vo svete krutej pravdy
Nič nie je skutočné len láska
Nič nepretrvá večne len túžba
Zrazu náš svet prestáva dýchať
Pozriem sa von a cítim, že tým sa to všetko končí
No opäť ťa vidím...
Nemôžem spať, si v mojich snoch
Keď dýcham, dýcham len teba
Keď cítim, tak len tvoju lásku

Keď žijem – tak umieram ...

nedeľa 5. januára 2014

Vzťah, rozchod, láska

Vzťah, rozchod, láska

Čo je to vzťah? Dá sa definovať ako spolužitie dvoch ľudí, ktorí si navzájom k sebe vytvorili nejaké či už fyzické alebo psychické puto ??? ...je každý vzťah láska ??...obyčajný vzťah založený na zvyku alebo proste na tom , že si dvaja ľudia rozumejú sa môže veľmi rýchlo skončiť ...aj keď si myslite, že je to úplne ideálne...veď všetko prebieha ako má...plánujete, snívate...ale nezdá sa vám , že tomu stále niečo chýba ?? ....áno určite sa tešíte na chvíle strávené s ním ale cítite pritom aj ten pocit keď lietate v oblakoch keď sa vám cely svet toči a pri prvom bozku vaše pery horia túžbou a vášňou tohto úžasného okamihu ?? a vaše myšlienky nemyslia na nič iné len na jeho oči jeho úsmev a nech robíte čokoľvek spomeniete si na neho každú sekundu či spíte či plačete alebo sa smejete ?? všetko vám ho pripomína a neviete sa dočkať chvíle keď opäť budete s nim a celý ten čas, ktorý trávite čakaním, vám príde ako nekonečno a počítate minúty, keď opäť uvidíte jeho tvár a keď vás objíme tak silno ....
Vzťah bez lásky je pekný...je reálny...myslíte racionálne ,nič vás nezaskočí ,nie ste šialene spontánny nemáte chuť skákať , kričať , plakať, smiať sa a najlepšie všetko dokopy....
Ale určíte vás zamrzí keď aj v takomto vzťahu príde ku koncu...pretože s tým nerátate...veď všetko šlo tak ľahko ..a ešte si k tomu možno namýšľate , že ste zamilovaná ...v tom najhoršom, vždy to tak býva...vám povie...neostaneme kamaráti ????? ...spočiatku tomu neveríte myslíte si , že to bol len zlý sen , z ktorého sa rýchlo zobudíte...a tak len bezducho chodíte, vnímate svet ..a stále nič žiadne prebudenie ...a potom to príde keď už zistite , že je to naozaj  , že skutočne vás len tak nechal príde plač...rev...premýšľate dookola o celej tej situácii premietate si ju spomalene, zrýchlene...premietate si ju aj inak ako skutočne bola...premietate si ju odzadu odpredu a stále nič stále ste neprišli na to prečo sa to preboha stalo ??? ...pomaly sa dostávate do ďalšej fázy... fázy keď ste zrazu ta silná a keď si chcete dokázať, že ste úžasná a , že on je ten , ktorý bude za chvíľu prosiť o to aby ste sa k nemu vrátila ( to sa však nikdy nestane)...začnete chudnúť ..vtedy je posilka váš druhy domov ...nechápe vás nikto ani vy samu seba ...začnete žiť, každá party je vaša ..fotky na facebooku sú samozrejmosť , na každej sa smejete, ste obklopená ľuďmi ( najlepšie chalanmi)..a zijetee!! Vlastne nežijete skutočne len si to nahovárate a hlavne to chcete nahovoriť jemu ..stále nič ?? prichádza na rad pomsta ..zrazu chcete aby videl, že fakt je vám ukradnutý tak mu napíšete, že chcete naspäť svoje veci ,hádam nebude mat niečo čo je vaše ..chcete páliť mosty... on vám ich donesie ..vy pošlete kamošku lebo akože ste práve na nejakej mega žúrke a nebudete s nim predsa strácať čas ..no pravda je taká , že by ste ho hrozne chceli vidieť ale s takou predstavou , že by sa vám na kolenách ospravedlnil a povedal vám že nemôže bez váš žiť , že to všetko bola obrovská chyba ( to sa tiež NIKDY nestane) tak našťastie máte ešte trosku zdravého rozumu a stretnúť sa s nim radšej nejdete...pokračuje fáza čakania ..už má svoje veci ..už vidiel všetky párty fotky na ktorých ste tak neskutočne skvela a stále nič ??? ...vtedy vám to pomaly začne dochádzať ..fakt som mu za nič nestála ?? a BUM... prichádza obdobie depky ..posilka už stratila adresu prechodného bydliska...na párty sa vám nechce...načo sa maľovať a obliekať- veď aj tak som hrozna...NIK MA CHCE...začnete deptať samu seba...s týmto prístupom si ešte pritiahnete 100000 iných problémov , ktoré ani nie sú také vážne ale vy ich svojim pesimizmom ešte zdvojnásobíte ..život prestáva mat význam ...už idete na nervy každému ...buď revete alebo stále rozoberáte aká ste na nič...to fakt dlho nikoho nebaví ...a tak si všetko pomaly začnete v hlave utrieďovať...pomaly sa pozviechate a keď ste už ako tak vyrovnaná s „krutým“ osudom....napíšete bývalému...áno možno sa teraz pýtate ..čooo?? napíšem bývalému ..veď to je najväčšia hlúposť ...aj ja som sa toho bála ale mala som potrebu ho ešte vidieť. ..chápete, už ako tak zmierená a vytriezvená z tej „veľkej lásky“  som chcela vedieť či skutočne stál za to ...či stál za ten mesiac, ktorý som bola zrelá na psychiatriu....on na vaše prekvapenie zareaguje , že jasné, v pohode sa môžeme stretnúť...radím vám, ak ešte nie ste úplne v pohode radšej to nerobte, ale ak naopak ste a viete, že to už nikam nebude smerovať  tak to proste uzavriete ešte raz len už normálnym spôsobom....neskutočne vám to pomôže...mne to pomohlo ,veľmi...keď som ho po tom čase uvidela už mi neprišiel taký úžasné nádherný...prechádzal celý cestu v ruke mal hotdog , ktorý pučil a s plnými ústami sa na mňa usmial ( bleeee) ...potom sme sa prešli, rozprával mi o nejakých veciach , ktoré som predtým určite žrala a počúvala ich oduševnene no teraz ?? myslela som na to kedy to už rýchlo skončí aby som mohla isť domov...no fakt bol príšerne nudný...rozprával od veci a nebol ani sexy, nebol vôbec nič z toho čo som si predtým tak hrozne zidealizovala... teraz si fakt nevymýšľam ale prišla som na izbu s úplne skvelým pocitom ...všetko zo mňa opadlo všetky moje depresie odišli spolu s ním a ja som bola šťastná skutočne šťastná , že ho už viac nemusím počúvať J
.... a potom večer sa stalo niečo čomu sa vraj hovorí osud.....

.....najviac je však neprestávať dúfať ..nikdy ..láska si váš nájde... láska je večná J