ZÚFALSTVO

Cítiť sa ako v pasci z ktorej niet cesty von.
Stále do nej vpadať.
Nemať síl dostať sa až hore,
Ďaleko do výšin hôr.
....už nevládzem!
Prečo človek, božské stvorenie tak jedinečné na svete chybu má?
Len jednu , s vtákom vy sa rovnať mal, na krídlach mohol vzniesť svoju spásu k nebesám.
A čo anjel ?  ten ma moc nadľudskú, ako posol chráni ma,
 no nech radšej vzlietne so mnou... ďaleko od trápenia.
Radšej vpadnúť do rúk šťastia,
bez lásky, čo pomaly s vetrom odchádza
a pomaly jemné zrnká navždy pod zem uhládza.
Či utápať sa v žiali sĺz pre niečo čo mi svet i vesmír znamená,
No viem, že blízka budúcnosť je už tak nekonečne stratená.